Udžbenik Političko komuniciranje prof. dr. Zorana Tomića preveden na slovački jezik u izdanju Sveučilišta Matej Bel

Medziľudská komunikácia patrila a patrí k jedným zo základných prvkov vzájomnej interakcie aktérov a zároveň je základom procesov formovania a usmerňovania procesov orientovaných na dosiahnutie určitého stupňa spoločenského usporiadania a politickej organizácie ľudských spoločenstiev a komunít. Medziľudská komunikácia, podobne ako všetky ostatné výtvory človeka, ako aj iné rozvíjané a udržiavané vzorce a modely správania a vzájomnej interakcie, prešla pomerne zložitým procesom vývoja. V ranných dobách vývoja ľudskej civilizácie sa vzájomná komunikácia obmedzovala na pomerne jednoduché vzorce a modely komunikácie, založené na zvukových, či strohých informáciách vo forme kresieb, či náčrtov, s cieľom upozorniť na určitú dôležitú skutočnosť, ktorá zásadným spôsobom mohla ovplyvniť životy, či prežitie dane ľudskej komunity (poukaz na zdroje obživy, výstraha pred možným nebezpečenstvom a pod.). Postupom vývoja ľudskej civilizácie a jej neustálym progresom dochádzalo k rozširovaniu spôsobov vzájomnej komunikácie, ktoré so sebou prinášali aj nové možnosti komunikácie a nové možnosti sprostredkovania spektra obsahov dôležitých správ. Oblasť rozvoja ľudskej komunikácie zásadným spôsobom ovplyvnil vynález kníhtlače a spolu s ním vytvorenie priestoru pre uchovávanie dôležitých informácií. Procesy nadväzujúce na rozvoj modelov a vzorcov ľudskej komunikácie sa postupne obohacovali, pričom postupom vývoja sa ukázalo, že komunikácia má svoj zásadný význam aj v oblasti formovania modelov a spôsobov optimálnej spoločenskej a najmä politickej organizácie spoločenstiev, komunít a neskôr i formujúcich sa štátnych útvarov. Už od čias gréckej polis, kde základy politickej organizácie spoločnosti boli postavené práve na komunikácii a schopnosti vhodným a efektívnym spôsobom interpretovať obsahy zásadných informácií súvisiacich s politickým riadením a organizáciou spoločnosti, význam komunikácie v danej oblasti neustále narastá. Práve v tomto období boli položené základy súčasnej politickej komunikácie. Nárast významu politickej komunikácie bezprostredne súvisí s procesmi vedúcimi k formovaniu moderného národného štátu spolu so špecifikami modelu jeho vnútornej politickej organizácie založeného na zastupiteľskej demokracii. Politická komunikácia v tomto období nadobúda zásadný význam a dotýka sa rôznych oblastí súvisiacich s politickou organizáciou spoločnosti. V tomto kontexte máme na mysli oblasť politického výberu realizovaného na báze periodicky sa opakujúceho procesu volieb spojeného s výberom najvhodnejších kandidátov na obsadenie určitých pozícií, ktorí budú zastupovať a prezentovať záujmy svojich voličov, v ktorom má komunikácia kandidáta smerom k voličom rozhodujúci význam. Na procesy volebného výberu bezprostredne nadväzujú procesy spojené s výkonom vecí verejných, ktorých realizácia je v rukách zvolených zástupcov ľudu. V tejto fáze pomerne zásadný význam zohráva najmä schopnosť týchto zástupcov vhodným spôsobom interpretovať obsahy prijímaných rozhodnutí tak, aby im práve ich voliči vhodne porozumeli a presvedčili o ich prospešnosti. Oblasti politickej komunikácie sa tak postupne rozširujú a obohacujú a zároveň majú zásadné presahy aj do iných oblastí ľudskej aktivity. V súvislosti s volebným výberom predstavuje politická komunikácia – teda vhodne a účelne interpretované priority a ciele kandidátov vstupujúcich do volebného súperenia, vo vzťahu k svojim potenciálnym voličom – špecifickú formu a jednu zo zásadných oblastí politického marketingu. Predkladaná publikácia predstavuje ucelený vstup do štúdia problematiky politickej komunikácie, jej modelov, vzorcov, špecifík, ktoré sú doplnené o celý rad príkladov zo súčasnej politickej praxe. Autori publikácie vyjadrujú presvedčenie, že predkladaná publikácia osloví široké spektrum čitateľov z radov odbornej i laickej verejnosti.

Autori